História

Vyučovanie sa začalo na Kapitulskej ulici dňa 5. novembra 1627. Superiorom bol Gašpar Mallius, profesormi Štefan Gosztonyi, Krištof Pirpach a František Fuggneshuh. Študentov (iba chlapci) bolo na začiatku 46, avšak už do mesiaca ich počet narástol cez 100.

Počas svojích necelých štyroch storočí prešla Gamča rôznymi zmenami (školská politika a ideológia, zriaďovateľ, budova, vyučovací jazyk, zameranie), počas ktorých stále patrila a patrí k pilierom vzdelanosti minimálne v Bratislave.

Detailnejšiu históriu medzi 1626 a dneškom, zbavenú rôznych ideologických nánosov, spracovávame. Medzitým si môžete cez podmenu hore prezrieť naše doterajšie názvy, riaditeľov, známych absolventov a historické zakladacie listiny.

Peter Pázmaň – 11. september 1626

• Originálny text v latinčine
  Nos Petrus Pazmany miseratione divina Archi-episcopus Ecclesiae Metropolitanae Strigoniensis, legatus natus, primas Hungariae, summus secretarius et cancellarius, ac Sacratissimi principis et domini domini Ferdinandi II. Dei gratia electi Romanorum imperatoris semper Augusti, ac Germaniae, Hungariae, Bohemiae etc. intimus consiliarius. Damus pro memoria: Quod cum pro pastorali nostra obligatione de res arciendis catholicae religionis in Ungaria ruinis assidue coram Deo cogitaremus, nullum nec praesentius, nec magis necessarium occurrit tantis malis remedium, quam si studiosa iuventus in aetate teneriore, suavi ductu, ad fidem ac pietatem una cum literis imbibendam, per pios ac sedulos operarios informaretur. Et quoniam, peculiari quodam Divinae largitatis munere, Sancta Societas Iesu ad erudiendam iuventutem, sancto et salutari zelo felicissime incumbit, tenerasque et adhuc flecti faciles, nec in malo obrigescentes plantulas, coelesti olim Paradiso feliciter inserendas, indefesso studio excolit, summopere semper necessarium iudicavimus, ut domicilium ipsis in hac Regia civitate Posoniensi honestaque sustentatio assignaretur. Quamobrem, posteaquam Capitulum venerabile, Posonyi constitutum, ac ipsa quoque civitas Posoniensis, in tanta huius loci angustia, situm haud incommodum, ad diligentem Suae Maiestatis Caesaris ac Regis nostramque instantiam, collegio concesserunt, certis conditionibus, in originalibus literis declaratis, nos quoque, inducti Dei amore, ac religionis catholicae promovendae studio, peculiarique affectu, quo praedictam Societatem, sicut animam nostram, amplectimur, eisdem Patribus Societatis IESU, pro erigendo et in perpetuum conservando Collegio Posoniensi, quinquaginta milla florenorum Rhenensium ex propriis mensae nostrae proventibus Viennae in loco securo, ac patribus praedictis idoneo, depositos defacto damus, donamus, et in perpetuum conferimus. Nullum ius, nullamque proprietatem eorum nobis, vel successoribus reservendo: Litteras etiam originales omnes, ad praedictae summae censum et capitale spectanteses, eisdem patribus, una cum hisce literis fundationis per manus tradimus. Illud unum per expressum caventes, quod, si successivis temporibus, ex occulto aliquo irascentis Dei iudicio, patres Societatis Iesu collegium hic PosonyI continuare non posset, illo casu tantisper donec Societatis iterum Posonium redire possit, summam illam capitalem, cuiusque censum, vel bona stabilia si quae forte illa peccunia emerentur, teneantur in usum Ungarorum, extra Ungariam studentium, ac ad Statum ecclesisticum adspirantium, bona fide convertere. Deum Optimum Maximum humillo instantique affectu oramus, odoretur hoc Sacrificium bonae voluntatis nostrae, ut ea, quae de manu ipsius accepimus, ad nominis sui obsequium convertantur, eumque ex hac tenella fundatione, in utilitatem ecclesiae catholicae, fructum redundare velit, quem tanta necessitas afflictae Patriae exigit, et ego ex animo voveo. Datum Posonii in Curia nostra Archiepiscopali, die undecima Mensis Septembris anno Domini millessimo sescentessimo vigesimo sexto.
  Petrus Pazmany
  Archi-episcopus Striginiensis, m.p.
   
• Voľný preklad do slovenčiny
  My, Peter Pázmaň, z Božieho zľutovania arcibiskup Ostrihomskej metropolitnej cirkvi, doživotný legát, prímas Uhorského kráľovstva, hlavný tajomník a kancelár, ako aj súkromný radca pána, pána Ferdinanda II., z Božej milosti vyvoleného cisára, vždy zveľaditeľa ríše, nemeckého, uhorského a českého kráľa atď., na pamiatku zaznamenávame: Pretože sme z dôvodu nášho pastierskeho záväzku pred Bohom ustavične rozmýšľali o obnovení ruín katolíckeho náboženstva v Uhorskom kráľovstve, neponúkal sa nám v takej zlej situácii žiaden iný účinnejší ani vhodnejší prostriedok, ako aby si študujúca mládež už v útlom veku pod citlivým vedením zbožných a horlivých robotníkov vštepila spolu so vzdelaním aj vieru a zbožnosť. Pretože vďaka istému výnimočnému daru Božskej štedrosti a pre posvätnú a osožnú túžbu veľmi šťastne pripadla úloha vzdelávať mládež Spoločnosti Ježišovej, ktorá útle, stále ohýbateľné výhonky, čo dosiaľ ani v nešťastí nezmeraveli, kedysi šťastne zaštepené v nebeskom raji, neúnavným úsilím zušľachťuje, považovali sme vždy za nanajvýš potrebné, aby sme im s dôstojnou podporou pridelili sídlo v tomto našom kráľovskom meste Bratislava. A preto, potom ako ctihodná kapitula ustanovená v Bratislave a aj samotné mesto Bratislava na pozorné naliehanie jeho cisársko-kráľovského Veličenstva a naše pridelilo napriek veľkej núdzi tohto mesta veľmi vhodné miesto pre kolégium, a to za určitých podmienok presne stanovených v pôvodnej listine, tiež my, predchnutí láskou k Bohu, snahou o zveľadenie katolíckeho náboženstva a z výnimočnej lásky, ktorú pociťuje naše srdce voči spomenutej Spoločnosti, týmto otcom zo Spoločnosti Ježišovej na bezpečné miesto vhodné pre spomenutých otcov poukazujeme, darujeme a navždy odovzdávame päťdesiat tisíc rýnskych zlatých z nášho vlastného dôchodku vo Viedni, aby vystavali a naveky udržali bratislavské kolégium, a to bez zachovania akéhokoľvek vlastníckeho práva voči nám či našim nástupcom. Zároveň otcom spolu s touto zakladacou listinou osobne odovzdávame originály všetkých listín, ktoré sa týkajú vyššie spomenutej výšky kapitálu a úroku. Nech sa však striktne vystríhajú jediného, že keby z nejakého tajného rozhodnutia rozhnevaného Boha nemohli v nasledujúcich rokoch otcovia zo Spoločnosti Ježišovej udržať kolégium tu v Bratislave, a potom pokiaľ by sa Spoločnosť znova mohla vrátiť do Bratislavy, nech sa v dobrej viere použije tento kapitál a jeho výnos alebo pevné majetky, ktoré by sa snáď z tejto sumy zakúpili, len na vydržiavanie Uhrov študujúcich mimo Uhorského kráľovstva a pripravujúcich sa pre cirkevnú dráhu. Čo najponíženejšie a usilovne prosíme Najväčšieho Najlepšieho Boha, aby ráčil odobriť túto obeť našej dobrej vôle. Nech to, čo sme z jeho rúk prijali, sa obráti na chválu jeho mena, a nech ráči zväčšiť výnos z tejto malej základiny na úžitok pre katolícku cirkev, ktorý si nevyhnutne vyžiadala sužovaná vlasť. Ja si to úprimne želám. V Bratislave, v sídle našej arcibiskupskej kúrie, 11. septembra roku Pána 1626.
  Peter Pázmaň, ostrihomský arcibiskup
   

Ferdinand II – 16. júl 1628

• Originálny text v latinčine
  Nos Ferdinandus secundu dei gratia electus Romanorum imperator semper augustus ac Germaniae, Hungarie, Bohemiae, Dalmatiae, Croatiae, Sclavoniae etc. rec, archidux Austriae, dux Burgundiae, Styriae, Carinthiae, Carniolae, marchio Moraviae, dux Luxemburgae ac superioris et inferioris Silesiae, comes Habspurgi, Tyrolis et Goritiae etc. memoriae commendamus tenore praesentium significantes quibus expedit universis, quod considerantibus nobis, quibus potissimum adminiculis fides et religio Christiana a tot retro annorum seculis ad haec usque tempora inter genus humanum non solum propagata sed et conservata extiterit, verum etiam per universi orbis Christiani regna tam altas radices figendo in tantum et tam late patentem sui splendorem atque potentiam excreverit, inter alia divinae providentiae subsidia animadvertimus principes pios ipsiusque religionis Christianae studiosos et amantes praecipue autem eos, penes quos nonnunquam summam (igy) quoque rerum orbis potestas stare solebat, in ea cum impensius dilatata et ornata tum vero defensa et ad nostram usque transmissa plurimum semper momenti attulisse. Nam si sacras veterum historias evolvimus, pietatem in deum quae ex sola verae fidei cognitione provenit bonorum semper et piorum princpum tempore floruisse, regnorum vero gubernaculis ad impios delatis innumeris persecutionibus saepissime fuisse obnoxiam comperimus, et quam tandem continua quadam Christianorum et piorum principum successione factum sit, ut eas sibi vires ad potentiam pararit, quibus ut cernere licet universum pene orbem suis subditis legibus inter alia plurima orbis Christiani regna Hungaria quoque, deo optimo maximo gentis illius quoque saluti misericorditer prospicere volente, suavissimo ipsius fidei Christianae jugo collum praebuit. Quo facto cum a divis quondam Hungariae regibus nostris praedecessoribus, piae memoriae non minorem in augmentanda et ornanda quam conservanda religione ipsa factum esse videamus diligentia (igy), conum vestigiis nos quoque insistere volentes, quum videamus plurimis haeresibus infecto perditissimoque hoc saeculo honesta liberalium artinum studia ad extirpandas haereses ipsas vel impii illius caesaris Apostatae Christianorum liberos a frequentandis liberalium artium scholis publico edicto prohibentis testimonio plurimum conducete, ut ea in regno quoque nostro Hungariae florere uberesque cum pietatis tum etiam cultiorum morum fructus passim edere possit. Hinc est quod ex clementi annuentia et voluntate nostra ad gloriam imprimis dei omnipotentis, deinde vero catholicae quoque fidei profectum, regni nostri Hungariae commodum, collegium Societatis Jesu, quae nostris temporibus in crudienda iuventute cum circa religionem veram et catholicam tum etiam honesta literarum studia summam facere dignoscitur diligentiam, in civitate nostra libera Posoniensi comitatuque eiusdem existente erigendum et fundandum esse duximus. Pro cujus quidem collegii erectione et perpetua conservatione fidelis noster nobis syncere dilectus reverendissimus in Christo pater dominus Petrus Pazmany archiepiscopus ecclesiae metropolitanae Strigonienisis locique ciusdem comes perpetuus, primas Hungariae, legatus natus, summus et secretarius, cancellarius et consiliarius noster certam fundationem juxta formam et modum hisce literis nostris insertam fecisse dignoscitur, tenoris infrascripti: Nos Petrus Pazmany miseratione divina Archi-episcopus Ecclesiae Metropolitanae Strigoniensis, legatus natus, primas Hungariae, summus secretarius et cancellarius, ac Sacratissimi principis et domini domini Ferdinandi II. Dei gratia electi Romanorum imperatoris semper Augusti, ac Germaniae, Hungariae, Bohemiae etc. intimus consiliarius. Damus pro memoria: Quod cum pro pastorali nostra obligatione de res arciendis catholicae religionis in Ungaria ruinis assidue coram Deo cogitaremus, nullum nec praesentius, nec magis necessarium occurrit tantis malis remedium, quam si studiosa iuventus in aetate teneriore, suavi ductu, ad fidem ac pietatem una cum literis imbibendam, per pios ac sedulos operarios informaretur. Et quoniam, peculiari quodam Divinae largitatis munere, Sancta Societas Iesu ad erudiendam iuventutem, sancto et salutari zelo felicissime incumbit, tenerasque et adhuc flecti faciles, nec in malo obrigescentes plantulas, coelesti olim Paradiso feliciter inserendas, indefesso studio excolit, summopere semper necessarium iudicavimus, ut domicilium ipsis in hac Regia civitate Posoniensi honestaque sustentatio assignaretur. Quamobrem, posteaquam Capitulum venerabile, Posonyi constitutum, ac ipsa quoque civitas Posoniensis, in tanta huius loci angustia, situm haud incommodum, ad diligentem Suae Maiestatis Caesaris ac Regis nostramque instantiam, collegio concesserunt, certis conditionibus, in originalibus literis declaratis, nos quoque, inducti Dei amore, ac religionis catholicae promovendae studio, peculiarique affectu, quo praedictam Societatem, sicut animam nostram, amplectimur, eisdem Patribus Societatis IESU, pro erigendo et in perpetuum conservando Collegio Posoniensi, quinquaginta milla florenorum Rhenensium ex propriis mensae nostrae proventibus Viennae in loco securo, ac patribus praedictis idoneo, depositos defacto damus, donamus, et in perpetuum conferimus. Nullum ius, nullamque proprietatem eorum nobis, vel successoribus reservendo: Litteras etiam originales omnes, ad praedictae summae censum et capitale spectanteses, eisdem patribus, una cum hisce literis fundationis per manus tradimus. Illud unum per expressum caventes, quod, si successivis temporibus, ex occulto aliquo irascentis Dei iudicio, patres Societatis Iesu collegium hic PosonyI continuare non posset, illo casu tantisper donec Societatis iterum Posonium redire possit, summam illam capitalem, cuiusque censum, vel bona stabilia si quae forte illa peccunia emerentur, teneantur in usum Ungarorum, extra Ungariam studentium, ac ad Statum ecclesisticum adspirantium, bona fide convertere. Deum Optimum Maximum humillo instantique affectu oramus, odoretur hoc Sacrificium bonae voluntatis nostrae, ut ea, quae de manu ipsius accepimus, ad nominis sui obsequium convertantur, eumque ex hac tenella fundatione, in utilitatem ecclesiae catholicae, fructum redundare velit, quem tanta necessitas afflictae Patriae exigit, et ego ex animo voveo. Datum Posonii in Curia nostra Archiepiscopali, die undecima Mensis Septembris anno Domini millessimo sescentessimo vigesimo sexto. Nos itaque pro singulari nostra in Deum pietate zeloque et affectu erga incrementum religionis catholicae salvificae in isto quoque regno nostro Hungariae, eiusimodi fundationem acceptamus, ratam habemus ac in perpetuum duraturam confirmamus et diplomate hocce roboramus, ac ut tam tempore felicis nostrae gubernationis et regiminis dieti regni nostri Hungariae, quam etiam successorum nostrorum legitimorum scilicet regum Hungariae ab omnibus et singulis quorum interest ratum, firmum et validum ut habeatur, benigne aeque ac firmiter habere volumus statuimusque et decernimus. In quorum robur et firmamentum hasce literas nostra secreto sigillo nostro quo ut rex Hungariae utimur impendenti communitas dandas duximus et concedendas. Datum per manus fidelis nostri nobis dilecti reverendi Stephani Senniey de Kis Sennie, episcopi Vaciensis consiliarii nostri et aulae nostrae per Hungariam cancellarii, in civitate nostra Vienna Austriae, die decima sexta mentis Julii, anno domini millesimo sexcentesimo vigesimo octavo.
   
• Voľný preklad do slovenčiny
  My, Ferdinad II., z Božej milosti vyvolený cisár rímsky, vždy zveľaditeľ ríše, ako aj kráľ nemecký, uhorský, český, dalmátsky, chorvátsky, slavónsky, arcivojvoda rakúsky, vojvoda burgundský, brabantský, korutánsky, karniolský, markgróf moravský, vojvoda luxemburský, ako aj Horného a Dolného Sliezska, gróf habsburský, tirolský, goričský atď. Na pamiatku zaznamenávame a znením tejto listiny dávame na známosť všetkým, ktorých sa to týka. Keď sme uvažovali, akými pomocnými prostriedkami čo najviac podporiť vieru a kresťanské náboženstvo, ktoré sa oddávna už toľko rokov a storočí až do dnešných čias medzi ľudským pokolením nielen rozširovalo, ale aj zachovávalo, a tiež v kráľovstvách celého kresťanského sveta zapustením takých hlbokých koreňov veľmi doširoka rozšírilo svoj lesk a posilnilo moc, medzi inou podporou Božskej prozreteľnosti sme zistili, že zbožní a milujúci vládcovia dbajúci o kresťanské náboženstvo, najmä však o tých, kvôli ktorým najvyššia moc nad svetskými záležitosťami vždy zotrvávala, najčastejšie podnietili jednak to, aby sa kresťanské náboženstvo intenzívnejšie rozšírilo a uctievalo, jednak aby chránené prežilo až do nášho veku. Lebo ak sme preštudovali posvätné dejiny predkov, dozvedeli sme sa, že zbožnosť voči Bohu, ktorá pochádza jedine z poznania skutočnej pravdy, vždy prekvitala v časoch dobrých a zbožných vládcov, ale keď sa vláda dostala k bezbožným kráľom, kvôli početným prenasledovaniam zbožnosť veľmi často utrpela škodu. Nakoniec sa istým nepretržitým nástupníctvom kresťanských a zbožných panovníkov stalo, že kresťanstvo získalo sily a moc, ktorými – ako možno vidieť – si vďaka svojím zákonom podrobilo takmer celý svet. Medzi inými početnými kresťanskými kráľovstvami celého sveta sa aj Uhorské kráľovstvo chcelo milosrdne postarať o Najlepšieho Najväčšieho Boha a tiež blaho samotného národa, a tak poskytlo šiju najjemnejšiemu jarmu samotnej kresťanskej viery. A teda, pretože vidíme, že kedysi sa svätí uhorskí králi, naši predchodcovia blahej pamäti, starali, aby samotné náboženstvo nemenej rozšírili a ozdobili, ako i zachovali, tiež chcejúc nasledovať ich stopy, keďže vidíme v tomto storočí, ktoré je množstvom heréz nakazené a záhubné, počestné úsilie vied o vykorenenie samotných heréz, alebo že sa zhromaždili dôkazy o tom, že sa verejným výnosom onoho bezbožného cisára, odpadlíka od viery, zakazuje kresťanským deťom navštevovať školy a že to by mohlo v našom Uhorskom kráľovstve tiež prekvitať a všade ničiť jednak bohatstvo zbožnosti, jednak úžitok z pestovaných mravov. A preto sme s láskavým súhlasom a ako prejav našej vôle, na slávu predovšetkým všemocného Boha a tiež úžitok katolíckej viery a prospech nášho Uhorského kráľovstva rozhodli, že kolégium Spoločnosti Ježišovej, ktoré sa v našich časoch ráči s veľkou dôslednosťou starať o vzdelávanie mládeže jednak v pravom katolíckom náboženstve, jednak v počestnom štúdiu vied, treba v našom slobodnom mesta Bratislava v Bratislavskej stolici zriadiť a založiť. Pre vznik tohto kolégia a jeho večné zachovanie ráčil založiť náš verný a nám drahý najctihodnejší v Kristu otec pán Pázmaň, arcibiskup Metropolitnej cirkvi ostrihomskej atď. pevnú základinu, ktorú sme obsahom a formou tejto našej listiny v nižšie uvedenom znení potvrdili: My, Peter Pázmaň, z Božieho zľutovania arcibiskup Ostrihomskej metropolitnej cirkvi, doživotný legát, prímas Uhorského kráľovstva, hlavný tajomník a kancelár, ako aj súkromný radca pána, pána Ferdinanda II., z Božej milosti vyvoleného cisára, vždy zveľaditeľa ríše, nemeckého, uhorského a českého kráľa atď., na pamiatku zaznamenávame: Pretože sme z dôvodu nášho pastierskeho záväzku pred Bohom ustavične rozmýšľali o obnovení ruín katolíckeho náboženstva v Uhorskom kráľovstve, neponúkal sa nám v takej zlej situácii žiaden iný účinnejší ani vhodnejší prostriedok, ako aby si študujúca mládež už v útlom veku pod citlivým vedením zbožných a horlivých robotníkov vštepila spolu so vzdelaním aj vieru a zbožnosť. Pretože vďaka istému výnimočnému daru Božskej štedrosti a pre posvätnú a osožnú túžbu veľmi šťastne pripadla úloha vzdelávať mládež Spoločnosti Ježišovej, ktorá útle, stále ohýbateľné výhonky, čo dosiaľ ani v nešťastí nezmeraveli, kedysi šťastne zaštepené v nebeskom raji, neúnavným úsilím zušľachťuje, považovali sme vždy za nanajvýš potrebné, aby sme im s dôstojnou podporou pridelili sídlo v tomto našom kráľovskom meste Bratislava. A preto, potom ako ctihodná kapitula ustanovená v Bratislave a aj samotné mesto Bratislava na pozorné naliehanie jeho cisársko-kráľovského Veličenstva a naše pridelilo napriek veľkej núdzi tohto mesta veľmi vhodné miesto pre kolégium, a to za určitých podmienok presne stanovených v pôvodnej listine, tiež my, predchnutí láskou k Bohu, snahou o zveľadenie katolíckeho náboženstva a z výnimočnej lásky, ktorú pociťuje naše srdce voči spomenutej Spoločnosti, týmto otcom zo Spoločnosti Ježišovej na bezpečné miesto vhodné pre spomenutých otcov poukazujeme, darujeme a navždy odovzdávame päťdesiat tisíc rýnskych zlatých z nášho vlastného dôchodku vo Viedni, aby vystavali a naveky udržali bratislavské kolégium, a to bez zachovania akéhokoľvek vlastníckeho práva voči nám či našim nástupcom. Zároveň otcom spolu s touto zakladacou listinou osobne odovzdávame originály všetkých listín, ktoré sa týkajú vyššie spomenutej výšky kapitálu a úroku. Nech sa však striktne vystríhajú jediného, že keby z nejakého tajného rozhodnutia rozhnevaného Boha nemohli v nasledujúcich rokoch otcovia zo Spoločnosti Ježišovej udržať kolégium tu v Bratislave, a potom pokiaľ by sa Spoločnosť znova mohla vrátiť do Bratislavy, nech sa v dobrej viere použije tento kapitál a jeho výnos alebo pevné majetky, ktoré by sa snáď z tejto sumy zakúpili, len na vydržiavanie Uhrov študujúcich mimo Uhorského kráľovstva a pripravujúcich sa pre cirkevnú dráhu. Čo najponíženejšie a usilovne prosíme Najväčšieho Najlepšieho Boha, aby ráčil odobriť túto obeť našej dobrej vôle. Nech to, čo sme z jeho rúk prijali, sa obráti na chválu jeho mena, a nech ráči zväčšiť výnos z tejto malej základiny na úžitok pre katolícku cirkev, ktorý si nevyhnutne vyžiadala sužovaná vlasť. Ja si to úprimne želám. V Bratislave, v sídle našej arcibiskupskej kúrie, 11. septembra roku Pána 1626. A preto my pre našu výnimočnú zbožnosť voči Bohu a pre horlivú snahu o vzrast uzdravujúceho sa katolíckeho náboženstva v tomto našom Uhorskom kráľovstve, prijímame túto základinu, považujeme ju za schválenú, tiež potvrdzujeme jej večnú platnosť a touto listinou ju spevňujeme. Láskavo a pevne ráčime ustanoviť a rozhodnúť, aby v čase tak nášho šťastného spravovania a vlády v spomenutom našom Uhorskom kráľovstve, ako i našich nástupcov, rovnako zákonitých uhorských kráľov, od všetkých aj jednotlivcov, ktorých sa to týka, bola považovaná za pevnú a platnú. Na znak sily a pevnosti sme prikázali túto našu listinu vyhotoviť a nechať potvrdiť našou tajnou pečaťou, ktorú používame ako uhorský kráľ. Dané rukou nášho verného ctihodného Štefana Sennyeho de Kys Sennye, vacovského biskupa, nášho radcu a kancelára nášho dvora pre Uhorsko, v našom sídelnom meste Viedeň v Rakúsku, 16. júla roku Pána 1628.

Mutio Vitelleschi – 12. jún 1631

• Originálny text v latinčine
  Mutius Vitellescus
  Societatis Iesu praepositus generalis
  Omnibus, in quorum manus hae litterae venerint, salutem in Domino sempiternam
  Cum eminentissimus et reverendissimus dominus S.R.E cardinalis et archiepiscopus Strigoniensis, divini honoris zelo, ac religionis catholicae proveniendo studio ductus pro fundatione et dote Collegii Societatis nostrae in civitate Posoniensi erigendi quinquaginta millia florenorum Rhenensium capitalis Viennensis in loco securo et idoneo depositorum donaverit et in perpetuum assignaverit, prout in literis patentibus manu ipsius subscriptis, et die XI. Mensis Septembris MDCXXVI. Posonii datis latius continetur. Nos eodem studio ducti supradicti eminentissimi et reverendissimi domini cardinalis et archiepiscopi pietati, propensaque erga nostram Societatem voluntati, quoad in nobis est, respondere, ipsique obsequi exoptantes, dictam donationem cum nostro, tum nostrorum successorum nomine omni meliore modo, quo possumus cum debita gratiarum actione acceptamus; et dictum collegium iuxta eiusdem Societatis institutum, constitutiones, et morem gubernandum et regendum in dicta civitate Posoniensi erigimus et instituimus dictis quinquaginta milia florenum pro illius fundatione et dote applicamus et appropriamus; dictumque eminentissimum reverendissimum dominum cardinalem et archiepiscopum Petrum in fundatorem dicti collegii cum omnibus suffragiis, praerogativis et debitis fundatoribus collegiorum ex nostris constitutionibus dari recipimus et admittimus; Deumque enixe precamur, ut his acceptis feliciter adspiret, et de inexhausto eiusdem dilectissimi filii sui meritorum thesauro nostrum ipse inopiam implens supradictum eminentissimum et reverendissimum dominum cardinalem et archiepiscopum Petrum aeternae gloriae corona remuneret. In quorum fidem praesentes manu nostra subsequens, sigillo Societatis nostrae munitas dedimus. Romae Die XII Iunii MDCXXXI.
  Mutius Vitellescus
   
• Voľný preklad do slovenčiny
  Mutius Vitellescus
  Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej
  Všetkým, do ktorých rúk sa táto listina v budúcnosti dostane, posielam večný pozdrav v Pánovi
  Keďže vznešený a ctihodný pán kardinál Svätej rímskej cirkvi a ostrihomský arcibiskup z Božej úcty a vedený snahou o rozšírenie katolíckeho náboženstva daroval základinu a ako dar na vybudovanie kolégia našej Spoločnosti v meste Bratislava päťdesiat tisíc rýnskych florénov z kapitálu vo Viedni, ktoré poukázal na bezpečnom a vhodnom mieste, a naveky ich odovzdal, čo zachytil v listine vydanej v Bratislave 11. septembra 1626, ktorú podpísal vlastnou rukou, my, vedený úsilím a zbožnosťou spomenutého vznešeného a vynikajúceho pána kardinála a vďaka dobrej vôli našej Spoločnosti, pretože máme povinnosť odpovedať a žiada sa ho nasledovať, spomenutý dar jednak v mene našom, jednak v mene našich nasledovníkov úprimne a s povinnou vďačnosťou prijímame. Spomenuté kolégium sme podľa ustanovenia Spoločnosti, konštitúcií a zvyku viesť a spravovať v meste Bratislava zriadili a založili, päťdesiat tisíc zlatých používame a vlastníme ako jeho základinu a dar. Vznešeného a ctihodného pána kardinála a arcibiskupa Petra prijímame a uznávame za zakladateľa spomenutého kolégia so všetkými právami, ktoré na základe našich konštitúcií prináležia a patria zakladateľom kolégií. Horlivo prosíme Boha, aby mu po prijatí šťastlivo žičil, pre nevyčerpateľný poklad zásluh o nás svojho vrelo milovaného syna on sám naplnil hojnosťou a vyššie spomenutého vznešeného a ctihodného pána kardinála a arcibiskupa Petra ozdobil korunou večnej slávy. Na potvrdenie sme dali vyhotoviť túto listinu opatrenú pečaťou našej Spoločnosti. V Ríme, 12. júna 1631.
  Mutius Vitellescus
   

Súčasné zriaďovacie listiny nájdete v časti Základných údajoch.

Počas 60-tych rokov 20. storočia sa škola rozdelila na dve, keď v budove na Grösslingovej zostala základná škola a stredná škola resp. gymnázium sa presťahovala na Vazovovú ulici, aby sa následne spojili späť do gymnázia v pôvodnej budove.

V Bratislave (Prešporku) sa stáročia hovorilo súčasne slovensky, maďarsky a nemecky, k čomu treba ešte pridať latinčinu pri vzdelancoch. V niektorých obdobiach sa o.i. mená obyvateľov prepisovali do “vedúceho jazyka”, čo nám teraz komplikuje situáciu pri používaní historických zdrojov, keďže sa ťažšie určuje pôvodný tvar mien.

SHOCK

Shock bolo viackrát vzkriesené obľúbené neperiodikum pod lavicu počas devätdesiatych a nultých rokov.

PULZÁČIK

Kópia Pulzáčiku nájdená v archíve, pravdepodobne osemdesiate roky.

Náš smer

Humoristický časopis v štyridsiatych rokoch.

My

Vychádzal v náklade 250 kusov v tridsiatych rokoch.

Kde sme

Tridsiate roky.

Megafón

Takzvané nástenné noviny v tridsiatych rokoch.