Vo štvrtok 27. októbra 2022 sa v priestoroch Botanickej záhrady UK v Bratislave konala exkurzia pre študentov biologického seminára septimy a tretích ročníkov štvorročného gymnázia zameraná na poznávanie nahosemenných rastlín. Cieľom exkurzie s odbornou prednáškou bolo získanie informácií a fotografií drevín do herbára, ktorý je súčasťou maturity. Exkurziu viedli RNDr. Karin Kollárová, PhD. a MSc. Marko Bajus zo skupiny Fyziológie rastlín Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied, v. v. i. v Bratislave.
Na začiatku akcie RNDr. Karin Kollárová, PhD. študentom porozprávala zaujímavé informácie o histórii Botanickej záhrady v Bratislave, ale aj o význame vzniku záhrad v mestách. K významným informáciam patrili fakty, že Sad Janka Kráľa bol prvým verejným mestským parkom v strednej Európe, či existencia tzv. slnečného kúpeľa (plocha s najdlhším slnečným svitom dňa pre liečbu pacientov) v Kochovom sanatóriu so záhradou. Hodnota Kochovho sanatória a záhrady je porovnateľná s Vilou Tugendhat v Brne, no na Slovensku sa navyše zachovala pôvodná záhrada.
Nasledovala praktická časť, kde MSc. Marko Bajus pútavým rozprávaním o nahosemenných rastlinách zaujal študentov, pričom rozšíril rozprávanie o základných botanických faktoch jednotlivých drevín aj o informácie z hľadiska využitia drevín a krov pre záhrady a parky. Študentov upozornil na určovacie znaky jednotlivých drevín (charakteristický tvar koruny, kmeňa, kôry, listov/ihlíc a plodov), ktoré si študenti zdokumentovali fotografiami. Spoznali cédre, ktorých drevo slúžilo ako stavebná zložka lodí pri objavovaní sveta v minulosti.
Špeciálne premenené korene tisovca dvojradového (Taxodium distichum), pneumatofory, mohli pozorovať v okolí jazierka spolu s nádherným červenohnedým zafarbením ihlíc stromu. Nepríjemným zápachom plodov prekvapilo ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba), ktoré má priaznivý účinok na pamäť, a tiež je jediným žijúcim zástupcom svojho druhu, ktorý si pamätá ešte dinosaury. Ďalším zástupcom historickej rastliny bol aj cykas japonský (Cycas revoluta). Rozdielny habitus jedovatého tisu obyčajného (Taxus baccata) bolo vidieť v celom areáli Botanickej záhrady. Smrek pichľavý (Picea pungens) a smrek obyčajný (Picea abies) lemovali okraje chodníkov a dotvárali krásnu jesennú kulisu. Študentov taktiež zaujali šišky na duglaske tisolistej (Pseudotsuga menziesii) a príjemná citrusová aróma jej ihlíc, ktoré ju robia veľmi atraktívnou z pohľadu využitia v meste, ale aj ako vianočného stromčeka.
Prehliadku sme zakončili pri mladom jedincovi najdlhšie žijúcej skupiny stromov na našej planéte, sekvojovca mamutieho (Sequoiadendron giganteum).
Poznávanie drevín sa vydarilo aj vďaka peknému jesennému počasiu, študenti sa pýtali rôzne otázky nielen o drevinách ale aj o práci vo vede. Poznávanie krytosemenných rastlín bude pokračovať aj v jarnom období a pracovníci skupiny Dr. Kollárovej prisľúbili aktívnu účasť.